Stíšenie

Stíšenie.

To je prvý krok k tomu, aby sme mohli nielen hlboko cvičiť Čchi-Kung, Tai Chi, či akékoľvek iné umenie, no aj krok k vedomému životu. 

Niekto mi hovorí, že ide zo mňa vnútorný pokoj a kľud. Čo to však znamená ZO MŇA? Kto je to JA? Peter, Miško, Ferko?

 Zvykli sme si príliš používať slová....

Vnútorný kľud...

No ja nerobím počas dňa len tak hocičo.

Nepijem len tak hocičo.

Nejem len tak hocičo.

Nepracujem len tak pre peniaze.

Nežijem len tak v nejakom manželstve.

Nerobím si len tak plány.

Nestýkam sa len tak s hocikým.

Nepozerám len tak TV.

Všetko, čo robím, robím s tým, že už keď to urobím, myslím na to, čo to vo mne zanechá. A nie je mi vždy len dobre...

Nerobím nič len tak. Plne si uvedomujem, že čokoľvek teraz v túto chvíľu urobím, poviem, na čo myslím má vplyv na môj život, moje zdravie, moje manželstvo a môj ďalší život aj potom , keď opustím toto telo.

Paradoxom však je, že NIČ NIE JE MOJE. / je aj nie je- no to sa netýka hmotných vecí.../

Ani Vaše auto, ktoré vlastníte nie je Vaše. Máte ho len požičané. Ani Váš dom, či byt, aj keď ste majiteľmi - nie je Váš...Pokiaľ by bol Váš, zostal by Vám aj keď opustíte telo a Vaše telo zomrie. No všetko tu necháte, rovnako ako ja, či každý z nás. Je to preto naše? Alebo len dočasne prenajaté, aby sme mohli plniť to, čo sme tu prišli robiť?

Toľko kriku pre nič...

Často sa na tento svet pozerám ako na hru malých detí na pieskovisku. Jedno dieťa sa s druhým háda o hrad z piesku o formičku, či hrabličky. Tým deťom sa to zdá dôležité a sú plne zaujaté svojou hrou o tieto veci.

No my dospelí sa na to pozeráme s nadhľadom a možno aj s úsmevom. Máme nadhľad, pretože to poznáme. Sami sme boli deťmi a vieme, že tie problémy, čo majú deti na pieskovisku nie sú žiadne problémy. 

Pre nás nie sú. 

Pre deti však áno....

Tak čo? 

Sme dospelí, alebo ešte stále deti?