Hlbšie než hlboké...

Rád sa učím staré posvätné texty naspamäť. Pred sebou mám jedno veľké dielo, ktoré som sa rozhodol naučiť celé. Možno mi to bude trvať niekoľko rokov, možno polovicu života. Neviem. Viem len, že je to dlhá cesta a že si vyžaduje čas, úsilie a disciplínu.
Postupne však zisťujem niečo, čo ma veľmi prekvapuje.
Kedysi som si toto dielo iba čítal. Prechádzal som jednotlivé verše, premýšľal nad nimi a mal som pocit, že rozumiem ich hĺbke. Dnes však zisťujem, že je v tomto texte oveľa viac. Môže mi veľmi pomôcť nielen v Čchi-kungu, ale aj v celom mojom živote.
Odkedy som sa rozhodol učiť sa tieto slová naspamäť, postupne sa k nim vraciam znova a znova. Opakujem ich, premýšľam nad nimi, snažím sa ich precítiť a pochopiť. A práve v tomto procese sa mi začína otvárať niečo, čo som tam predtým vôbec nevidel.
Zisťujem, že v tých slovách nie je ukrytá iba jedna hĺbka, ale aj ďalší rozmer, ktorý sa odhaľuje až postupne. Jednotlivé myšlienky sa začínajú prepájať, skladajú sa ako jednotlivé časti puzzle a pomaly sa predo mnou vytvára celkový obraz.
Mám pocit, že keby som sa k týmto slovám vracal iba občas a vždy si ich len prečítal, nikdy by sa mi takto neotvorili.
A práve tu vidím veľkú podobnosť s cvičením Čchi-kung Divoká hus.
Táto zostava obsahuje 128 pohybov. Na začiatku sa človek učí predovšetkým to, kam ide ruka, kam noha, ako sa pohyb vykonáva a čo nasleduje. Mnohé pohyby mu nemusia dávať veľký zmysel. Môžu byť náročné a niekedy môže postupne ochabovať aj jeho počiatočné nadšenie, pretože učenie si vyžaduje sústredenie, zapájanie mysle a osvojovanie si niečoho, čo dovtedy nepoznal.
Lenže čím viac sa človek s pohybmi stretáva, čím viac ich precvičuje, premýšľa nad nimi a vracia sa k nim, tým viac sa začínajú prepájať. Postupne prestáva vnímať iba jednotlivé pohyby a začína objavovať niečo väčšie. Jednotlivé časti sa spájajú do celku a pred človekom sa otvára obraz, ktorý by na začiatku vôbec nedokázal vidieť.
A tento obraz by sa mu pravdepodobne nikdy neotvoril, keby zostavu precvičoval iba príležitostne, keby sa k nej vrátil raz za týždeň a medzi jednotlivými cvičeniami na ňu úplne zabudol.
Myslím si, že miera a hĺbka našej pozornosti, ktorú venujeme tomu, čomu sa učíme, postupne vytvárajú aj hĺbku nášho porozumenia.
Keď sa venujeme niečomu skutočne podstatnému, niečomu, čo v sebe nesie živý obsah a možnosť meniť náš život, potom sa nám jeho hĺbka neodhaľuje naraz. Otvára sa postupne, prostredníctvom opakovania, pozornosti, disciplíny a našej ochoty vracať sa k tomu istému.
Staré posvätné texty aj pohyby Čchi-kung Divoká hus v sebe obsahujú určitú hĺbku. Ak nimi však iba povrchne prejdeme, nemôžeme ju skutočne obsiahnuť. Potrebujeme ich opakovane prijímať do svojho vedomia, premýšľať nad nimi, precvičovať ich a postupne im umožniť, aby sa stali súčasťou nášho života.
A možno práve vtedy sa začne diať niečo veľmi zaujímavé.
Už to nie sme iba my, kto sa snaží pochopiť text alebo zvládnuť pohyb. Postupne zisťujeme, že aj samotné slová a pohyby k nám začínajú prehovárať. Odhaľujú nám nové súvislosti, menia spôsob, akým vnímame svet, a postupne ovplyvňujú aj naše vnútorné nastavenie.
To, čomu venujeme svoju pozornosť, nás totiž postupne formuje.
A keď sa dlhodobo venujeme niečomu, čo v sebe nesie skutočnú hĺbku, táto hĺbka sa postupne začína otvárať aj v nás. Vyživuje nás zvnútra, mení naše vnímanie a pomaly, možno takmer nepozorovane, mení aj náš život.
Možno teda skutočná hĺbka neznamená objavovať stále niečo nové, ale naučiť sa vracať k tomu istému tak dlho a s takou pozornosťou, až v tom začneme objavovať niečo, čo sme predtým vôbec nevideli.

